Pravá slovenská svadba má grády
Budete mať svadbu? Rozmýšľate nad francúzskym štýlom s prímesou vintage a nature? Akú si ju vymyslíte, taká bude. Ale čo tak pravá slovenská svadba?
Najkrajší kút v šírom svete…
Každá svadba je pre nevestu nezabudnuteľným zážitkom, na ktorý spomína až do konca života. No môže byť aj originálna a to v podobe slovenskej tradičnej svadby. Do svadby stačí zakomponovať len niektoré slovenské zvyky a tradície a svadba bude hneď iná.
Svadobné šaty: Ak nechcete biele šaty zvoľte si kroj. Ak nie ste až taká odvážna, oblečte si kroj až na svadobnú oslavu. Keď už máte dokonalé fotky v bielych šatách, môžete sa na hostine pokojne baviť aj v kroji.
Kytica: Ak tradičná, tak pestrá, dnes už aj poľné a jednoduché kytice robia konkurenciu okázalým kyticiam z ruží.
Menu: Na stoly pripravte pagáče, koláče, poproste babky a krstné, aby vám pomohli vytvoriť tradičné menu. Tradičná kuchyňa je pestrá a preto je z čoho vyberať. Aj slovenské jedlá sa dajú servírovať ako iné medzinárodné špeciality, hlavné je mať dobrého kuchára.
Pozvánky: Zvoľte tradičný design, nechajte ich ozdobiť vlnkami, kvietkami, inšpirujte sa napríklad slovenskou zdobenou keramikou.
Vyzdobenie sály: Nezabudnite, že „ Aký začiatok, taký koniec“. Keďže aj v minulosti si dali na svadbe záležať, mala by byť honosná. Stoly a stoličky doplňte tradičnými kúskami, na stoly vyrobte originálne menovky. Tvorivosti sa medze nekladú.
Ženích: Mali by ste sa spolu zladiť. Premyslite si, nakoľko chcete, aby sa dodržiavali tradície. Ak budete mať kroj, ženích by ho mal mať tiež a uvidíte, že na svadobných fotkách to bude vyzeraťvýborne.
Oslava: Ženích tradične prenesie nevestu cez prah potom, čo prebehne rozbíjanie tanierov, ktorých črepy ženích pred vstupom do sály zametá. Ak tradičná hudba, tak buď živá alebo si nechajte zahrať ľudovky. Určite však zachovajte polnočné čepčenie. Nezabudnite na únos nevesty, patrí to medzi tradičné prvky, ktoré sa zvyknú robiť na každej Slovenskej svadbe.
Ako to bývalo a niekde možno ešte je…
V predsvadobnom období sa robievali „priezvedy, priepačky“, počas ktorých sa zisťovalo stanovisko v dome nevesty. Potom, za prítomnosti ženícha, nasledovali pytačky a až potom zásnuby (rukoviny, zaručiny, oddávani), kde sa uzavrela dohoda o budúcej svadbe. Ohlášky svadby sa opakovali v kostole tri nedele za sebou. Pozývanie hostí robieval tzv. zváč alebo aj družba. Hostia sa zvolávali pomocou pozývacích formuliek. V predvečer svadby sa konala dievocká a mládenecká rozlúčka, všetci sa zabávali a spievali sa obradné piesne. V deň svadby ženích prišiel pre nevestu, išlo sa do kostola a potom na svadobnú hostinu, zvyčajne v dome nevesty. Svadby sa konali vždy v cirkevnom duchu a boli veľmi honosné.
Fotografia: © BigStockPhoto.com
