Drezúra detí: Pomôžte mu s jeho achilovkou
Nie je reč o týraní detí. Niekedy sa však oplatí svoje dieťa trošku potrápiť. Hlavne ak ide o oblasti vývoja, v ktorých zaostáva. Cvičenie školáka hravou formou mu môže dramaticky pomôcť v rozvoji jeho slabých miest.
Cvičenie sluchu
1. „Odkiaľ to bolo?“ Zaťukáme alebo udrieme do nábytku a dieťa háda so zavretými očami odkiaľ prišiel zvuk.
2. „Čo to bolo?“ Dieťa zavrie oči a my cinkneme lyžicou alebo zašuštíme papierom, buchneme do stoličky a pod. Pýtame sa: „Čo to bolo? Aký zvuk si počul?“ Či to bolo drevo alebo papier, akého charakteru bol zvuk.
3. V miestnosti schováme budík, necháme ho tikať, alebo zvoniť a podľa zvuku ho dieťa musí nájsť.
Cvičenie rytmu
1. Tlieskame spolu s dieťaťom jednoduché riekanky a pesničky (Pec nám spadla, Jedna druhej riekla). Môžete si pomôcť aj s detskými knižkami a leporelami.
Pamäť
1. „Čo chýba na stole?“ Na stôl položíme niekoľko ľubovoľných predmetov (6-8),potom niektorý schováme a dieťa musí zistiť, ktorý chýba.
2. „Čo sa zmenilo?“
a) V miestnosti premiestnime niektorý predmet a dieťa má zistiť čo sme zmenili.
b) Čo sa zmenilo na vás, dáte si inú šatku alebo náušnice.
c) Postavíme stavbu z kociek a opäť po prezretí niečo zmeníte.
Matematické predstavy
1. Určovanie množstva. Dáme pred dieťa 2 kôpky gorálok alebo kociek a pýtame sa „Kde je viac?…Kde je menej?“
2. Porovnávanie množstva pomocou grafického znázornenia: Nakreslíme pod seba niekoľko koliesok (10),vedľa potom pár štvorcov tak, aby mohlo dieťa jednotlivé dvojice spájať čiarami. Po spojení sa pýtame: „Ktorých obrázkov je viac?“ Pri nerovnakom množstve geometrických obrazcov potom zostanú nadpočetné nepárne obrazce a dieťa si vie názorne uvedomiť množstvo.
3. „Človeče, nehnevaj sa“ Hra pomáha orientovať sa v počítaní do 6.
Myslenie
Cieľom týchto cvičení je zvýšiť schopnosť logického uvažovania dieťaťa.
1. Rozlišovanie podľa jedného znaku
a) farby: „Povedz, ktoré veci okolo sú modré?“ (zelené,…)
b) tvaru: „Ukáž na veci, ktoré sú guľaté, hranaté…“
c) materiálu: „Nájdi, čo je zo skla, dreva, železa,“ atď.
2. Vymenovávanie skupín podľa jedného podstatného znaku. Napríklad menujte všetko čo rastie na stromoch. Vy povedzte jedno slovo, potom zase dieťa. Ďalej meníme situácie napr.: kto/čo všetko behá, ktoré veci majú kolesá, kde žijú aké zvieratá.
3. Hra: Letí, letí, všetko letí…
4. Vytvorenie vety z troch slov. Povieme 3 slová, napr.: „V- mama – kuchyňa – variť“ a dieťa z nich vytvorí vetu…“Mama varí v kuchyni.“
5. Riešenie situácií: „Čo by sa stalo, keby si pustil na zem pohár s vodou?“ (…keby si sa na križovatke nepoobzeral, keby sme šli nakúpiť bez peňazí a pod.). Čo spravíš, keď padneš a rozbiješ si koleno a pod.
6. Povieme vetu s nesprávnym obsahom a dieťa má spoznať, čo je v nej zle, napr.: „V noci svieti slnko, cez deň je tma.“ „Soľ je sladká, cukor je slaný.“
Fotografia: © BigStockPhoto.com